Príbeh dvoch mužov pri okne
Dvaja muži, obaja smrteľne chorí, leželi v rovnakej izbe v nemocnici. Jeden mal povolené sedieť hodinu denne každé popoludnie, aby sa mu trocha odčerpala voda z jeho pľúc. Posteľ toho muža bola vedľa jediného okna. Druhý muž musel celý čas len ležať na chrbte.
Muži sa spolu neustále rozprávali. Hovorili o ich manželkách, rodinách, domoch, práci, ich čase vo vojenskej službe, o miestach, kde boli na dovolenke…
Každé popoludnie, keď si muž v posteli pri okne mohol sadnúť, opisoval svojmu spoločníkovi všetky tie veci, ktoré vidí z okna. Muž v druhej posteli začal postupne žiť len pre tie chvíle, kedy bol jeho svet rozširovaný a oživovaný všetkými tými činnosťami a farbami, ktoré sú vonku.
Muž pri okne hovoril o tom, že okno má náhľad do parku s krásnym jazierkom. Kačky s labuťami si plávali na hladine, zatiaľčo si deti púšťali malé lodičky. Milenci chodili ruku v ruke a bolo možné vidieť i peknú panorámu mesta. Ako muž pri okne popisoval všetky tie detaily, ten druhý zavrel oči a predstavoval si tú scenériu s úsmevom na tvári...
Jedno teplé popoludnie muž opisoval sprievod, ktorý šiel okolo. I keď muž v druhej posteli nepočul hrať kapelu – videl vo svojej mysli, ako tam je, presne ako to rozprával muž pri okne.
Zatiaľ dni, týždne, i mesiace plynuli…
Jedného rána prišla sestrička a našla mŕtve telo muža, ktorý ležal pri okne - zomrel pokojne v spánku. Bola smutná a zavolala kolegov, aby telo odniesli. Hneď, ako to bolo vhodné, opýtal sa ten druhý muž, či by mohol byť presťahovaný k oknu. Sestrička súhlasila s tým, že ho presunie. Potom sa uistila, že je v poriadku a nechala ho osamote.
Pomaly a bolestivo sa muž vztýčil na lakte, aby sa pozrel na skutočný svet tam vonku. Celý napnutý pomaly pozrel z okna, ktoré bolo hneď vedľa postele. Uvidel bielu stenu.
Muž sa neskôr sestry opýtal, ku čomu bol nútený jeho zosnulý spolubývajúci, keď opisoval také úžasné veci. Sestra odpovedala, že ten muž bol slepý a nemohol vidieť ani len tú bielu stenu.
A dodala: „Možno vás chcel len povzbudiť.“
Epilóg:
Je ohromné šťastie robiť ostatných šťastných, navzdory svojej vlastnej situácii. Zdieľaný smútok je polovica zármutku, ale keď je zdieľané šťastie, je zdvojnásobené.
Zdroj: internet
