Príbeh o pozitívnom pohľade na svet
Jerry je ten typ muža, ktorého milujete k nenávideniu. Vždy má dobrú náladu a vždy má čo pozitívneho povedať. Keď sa ho niekto opýta, ako to robí, odpovie: "Pokiaľ by mi bolo ešte lepšie, mal by som už dvojča."
Je to jedinečný manažér, pretože má skupinu čašníkov, ktorí ho nasledujú z reštaurácie do reštaurácie. Dôvodom, prečo chcú u neho pracovať naďalej, bola jeho povaha. Prirodzene motivuje každého. Pokiaľ jeho zamestnanec mal zlý deň, Jerry mu ukáže pozitívnu stranu celej situácie. Aby som bol úprimný, bol som zvedavý ako to, že je každým dňom pozitívne naladený, tak som sa jednoducho zobral a spýtal som sa ho: "Nechápem to! Nemôžeš byť pozitívne naladený neustále. Ako to robíš?"
"Každé ráno, keď vstávam, hovorím si: Jerry, dnes máš na výber dve možnosti. Môžeš si vybrať mať dobrú náladu alebo zlú náladu. Vždy si vyberiem dobrú náladu. Kedykoľvek sa niečo zlého stane, môžem si vybrať byť obeťou alebo sa z toho ponaučiť. Vyberiem si vziať si z toho ponaučenie. Zakaždým, keď sa za mnou príde niekto sťažovať, môžem si vybrať prijať ich sťažnosť, alebo môžem poukázať na pozitívne stránky života. Vyberiem si pozitívne stránky života."
"No dobre, ale to nie je také ľahké, hm?" protestoval som.
"Ale áno, je," povedal Jerry. "Celý život je o predovšetkým o možnostiach. Pokiaľ si odmyslíš tie hlúposti okolo, každá situácia je voľba. Môžeš si vybrať, ako budeš reagovať na každú z nich. Môžeš si vybrať, ako ľudia ovplyvnia tvoju náladu. Môžeš si zvoliť, či chceš mať dobrú náladu alebo zlú náladu. Sčítané a podčiarknuté: Je to tvoja voľba, ako žiť tvoj život."
Premýšľal som o tom, čo povedal Jerry. Krátko nato som aj tak z reštaurácie odišiel a vrhol sa do vlastného podnikania. Stratili sme kontakt, ale často som na neho myslel, keď som si vyberal možnosti, ako zareagovať na určitú situáciu.
O niekoľko rokov neskôr som sa dopočul, že Jerry urobil niečo, čo by nikdy urobiť nemal: nechal zadné dvere reštaurácie otovrené a dovnútra sa dostali dvaja ozbrojení lupiči s plánom vziať všetky peniaze. Medzitým, čo sa Jerry snažil otevriť trezor, jeho trasúca sa ruka nervozitou skĺzla z kombinácie. Lupiči sa vyľakali a jeden z nich ho postrelil. Našťastie bol Jerry nájdený relatívne skoro. Po 18-tich hodinách operácie a týždňoch intenzívnej liečby bol Jerry prepustený.
Videl som Jerryho asi 6 mesiacov po nehode. Keď som sa ho opýtal, ako mu je, odpovedal: "Pokiaľ by mi bolo ešte lepšie, mal by som už dvojča. Chceš vidieť moje jazvy?" Odmietol som to, ale opýtal som sa, čo sa mu preháňalo hlavou behom celého incidentu. "Prvá vec, ktorá mi vlastne prebehla hlavou bolo asi to, že som zabudol zavrieť zadný vchod," odpovedal. "Ako som potom padol k zemi, spomenul som si, že mám dve možnosti. Mohol som sa rozhodnúť žiť, alebo zomrieť. Rozhodol som sa žiť.''
"Nemal si strach? Nestratil si vedomie?" opýtal som sa. Jerry pokračoval: "Doktori boli skvelí. Celú dobu mi hovorili, že budem v poriadku. Ale keď ma previezli na pohotovosť a ja som videl ich výrazy v tvárach, naozaj som sa vydesil. Z ich očí som vyčítal niečo ako: toto je mŕtvy muž. Vedel som, že musím jednať.''
"Čo si urobil?'' spýtal som sa.
"No, bola tam jedna sestrička a celý čas mi kládla plno otázok. Opýtala sa ma, či som na niečo alergický. Odpovedal som - áno. Doktori a sestričky zastavili svoju prácu a čakali na moju odpoveď. Nadýchol som sa a povedal im: "NA GUĽKY.'' Cez ich smiech som im povedal: "Vyberám si žiť. Operujte ma, ako keby som bol živý, nie mŕtvy." "
Jerry prežil vďaka schopnostiam doktorov, ale taktiež kvôli jeho úžasnej povahe. Vďaka nemu som sa naučil, že máme možnosť žiť život naplno s pozitívnym postojom ku každej situácii.
- Z rozprávania jedného Jerryho zamestnanca
Zdroj: internet
