Rozprávka o láske

Bolo, nebolo

pred dlhou, dlhou dobou existoval ostrov, na ktorom žili všetky pocity človeka: dobrá nálada, smútok, poznanie, a okrem ostatných rôznych pocitov i láska.

Jedného dňa sa pocity dozvedeli, že sa ostrov potopí. Každý si teda pripravil svoju loď a odplával z ostrova. Len láska chcela čakať do poslednej chvíle. Ešte než sa ostrov potopil, prosila láska o pomoc.

Na luxusnej lodi plávalo okolo chamtivosť. Opýtala sa: "Chamtivosť, môžeš ma vziať so sebou?" "Nie, nemôžem, mám na svojej lodi množstvo striebra a zlata. Tu pre teba nie je miesto!"

Tak sa láska opýtala pýchy, ktorá išla okolo na prenádhernej lodi. "Pýcha, môžeš ma vziať so sebou?" "Ja ťa láska nemôžem vziať," odpovedala pýcha. "Tu je všetko perfektné, mohla by si poškodiť moju loď."

Láska sa teda opýtala smútku, ktorý prechádzal okolo: "Smútok, prosím, vezmi ma so sebou." "Ach láska," povedal smútok, "ja som tak smutný, že musím ostať sám."

Tiež dobrá nálada prechádzala okolo lásky, ale bola taká spokojná, že ani nepočula, že na ňu láska volá.

Naraz povedal nejaký hlas: "Poď láska, ja ťa vezmem." Bol to nejaký starec, ktorý prehovoril. Láska bola taká šťastná a vďačná, že sa zabudla opýtať na starcove meno. Keď prišli, starec odišiel.

Láska si uvedomila, že mu veľa dlží a opýtala sa poznania: "Poznanie, môžeš mi povedať, kto mi pomohol?" "To bol čas," odpovedalo poznanie.

"Čas?" opýtala sa láska. "Prečo mi pomohol čas?" A poznanie odpovedalo: "Pretože len čas vie, aká dôležitá je láska v živote."

Preklad: Simča

Zdroj: https://cestakduze.webnode.cz/cakry2/pohadka-o-lasce/                                                  Zdroj obrázku: www.flickr.com